Kostol Krista Kráľa (Šarišská Trstená)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol Krista Kráľa
Rímskokatolický kostol
Kostol Krista Kráľa koncom roka 2008
Patrocínium: Kristus Kráľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Obec Šarišská Trstená
Región Šariš
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Rímskokatolícka
 - cirkevná provincia Východná provincia
 - arcidiecéza Košická arcidiecéza
 - dekanát Prešov - mesto - dekanát
 - farnosť Rímskokatolícka farnosť sv. Alojza Gonzágu v Podhoranoch
Adresa Šarišská Trstená 41, 082 14 Šarišská Trstená
 - súradnice 49°05′16″S 21°22′57″V / 49,087731°S 21,382621°V / 49.087731; 21.382621
Výstavba 1969
 - dokončenie 1972
Dátum  
 - posvätenia 1974
Správa Mgr. Pavol Jenčo, farár
Vlastník Rímskokatolícka farnosť sv. Alojza Gonzágu[1]
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church in Šarišská Trstená
Webová stránka: farnostpodhorany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kostol Krista Kráľa v Šarišskej Trstenej je slovenský rímskokatolícky kostol.

Kostol je filiálkou vo Farnosti sv. Alojza Gonzágu v Podhoranoch, ktorá patrí pod dekanát Prešov  – mesto[2] v Košickej arcidiecéze.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je dominantou malej obce Šarišská Trstená, ktorá je vzdialená 15 km od Krajského a okresného mesta Prešov. Kostol sa nachádza v strede obce na ulici, ktorú miestni obyvatelia volajú aj "valal". Ide o vedľajšiu ulicu severne popri hlavnej ceste 3. triedy č. 3456, ktorá prechádza obcou. Obec však nemá pomenované svoje ulice.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol bol postavený z iniciatívy svojho rodáka Mons. Štefana Fogaša, ktorý bol prvým slovenským diplomatom v službách Svätej stolice a od roku pôsobil vo viacerých krajinách Latinskej a Južnej Ameriky, Afriky a Európy. Krajinu opustil po nástupu komunistov (1948). Možnosť vrátiť sa do vlasti prišla až po roku 1968, kedy vďaka uvoľneným opatreniam Alexandra Dubčeka a udalostiam Pražskej jari. V rokoch 1968/69 sa vďaka jeho pričeniu začalo so svojpomocnou výstavbou kostola. Ten bol zasväteného Kristovi Kráľovi podľa želania Mons. Fogaša. Vďaka diplomatickému pasu sa mu podarilo vstúpiť na územie ČSSR v rokoch 1970, 1971, 1972. Ani jedna z návštev neunikla pozornosti Štátnej bezpečnosti. Pri poslednej návšteve bol kostol dokončený a čakalo sa na vysviacku. Tá bola viackrát odmietnutá zo strany Ministerstva kultúry ČSSR a iných normalizačných úradov. K posviacke malo dôjsť v roku 1974 pri príležitosti výročia kňazskej vysviacky Mons. Fogaša. Tá sa nakoniec uskutočnila až pol roka po jeho úmrtí.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Ku kostolu smerujú schody a po roku 2018 je ku kostolu urobený aj bezbariérový prístup. Kostol mal pred rekonštrukciou pozemok, ktorý mal svoje oplotenie. Po rekonštrukcii a odporúčaniach ostal prístup ku kostolu bez oplotenia. Pred kostolom je urobená terénna úprava, vysadené rastliny, kvety a pri vstupe sa nachádza kríž.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Presbytérium[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je klasickým centrálnym kostolom. Chór, na ktorom sa nachádza aj orgán sa nachádza nad vstupom do kostola, opoti oltáru. Kňaz sa nachádza za oltárom pod sochou Krista Kráľa. Bohostánok je na ľavej strane od oltára. Večné svetlo je umiestnené tesne nad bohostánkom.

Sochy[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Ježiša Krista[upraviť | upraviť zdroj]

Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár a reštaurátor z Česka.

Bohoslužby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol je filiálkou vo farnosti Podhorany, v ktorej sa nachádzajú ešte ďalšie dva kostoly (Chmeľovec, Podhorany). Omše sa týždenne pravidelne uskutočňujú vo štvrtok večer a nedeľu striedavo podľa rozpisu správca farnosti. Omša v sobotu ráno sa v obci uskutočňuje striedavo, približne raz za tri týždne.

Poriadok bohoslužieb v kostole Krista Kráľa[3]
Deň Čas
Štvrtok 18.30 (Počas zimy je čas omší posunutý na 17:30)
Sobota 08:00 (striedavo s Podhoranami a Chmeľovcom)
Nedeľa 08:00 (striedavo s Podhoranami a Chmeľovcom)
09.30 (striedavo s Podhoranami a Chmeľovcom)
11.00 (striedavo s Podhoranami a Chmeľovcom)

V prikázaný sviatok, ktorý pripadne na deň pracovného pokoja, alebo štátny sviatok bývajú bohoslužby v týchto časoch: 8:00 (striedavo s Podhoranami a Chmeľovcom), 9:30 (striedavo s Podhoranami a Chmeľovcom), 11:00 (striedavo s Podhoranami a Chmeľovcom)

Správa[upraviť | upraviť zdroj]

Správcom kostola po jeho postavení bola Farnosť Pušovce až do roku 1997. Počas týchto rokov mala nasledujúcich správcov.

Obdobie Kňaz
1972 – 1980 Emanuel Kocun
1981 – 1990 Jaroslav Naščák
1990 – 31. júl 1997 Miroslav Kertis

Kostol patrí od 1. augusta 1997 pod správu Farnosť sv. Alojza Gonzágu v Podhoranoch[4], kedy ho spravoval kňaz Ján Maňko († 14. júl 2012). Od roku 2012 farnosť spravuje kňaz Pavol Jenčo.

Obdobie Kňaz
1. august 1997 – 14. júl 2012 ThLic. Ing. Ján Maňko[5]
August 2012  – súčasnosť Mgr. Pavol Jenčo


Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Kataster nehnuteľností | ZBGIS [online]. zbgis.skgeodesy.sk, [cit. 2021-01-16]. Dostupné online.
  2. Prešov - mesto - dekanát Archivované 2021-01-19 na Wayback Machine, www.farskyurad.sk
  3. Oznamy, www.farnostpodhorany.sk
  4. KENDROVÁ, Eva. 2016. História rímskokatolickej farnosti Podhorany: bakalárska práca. Prešov, 46 s. Gréckokatolická teologická fakultra Prešovskej univerzity v Prešove. Vedúci práce Katarína Kurilcová. Dostupné online
  5. ThLic. Ing. Ján Maňko (*1947 - †2012), www.findagrave.com, [cit. 2022-03-28]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]